Vykurovanie
budov
Na Slovensku sa dýcha čoraz ťažsie. Domáce kotle na uhlie, krby, malé lokálne kotolne a malé výrobné závody vypúšťajú toxické a mimoriadne karcinogénne látky, ako je napríklad benzo(a)pyrén, pričom ich koncentrácia v monitorovaných mestách presahuje 500 % prípustnej normy.
Podľa MUDr. Kvetoslavy Koppovej hlavnej odborníčky hlavného hygienika SR pre hygienu životného prostredia a zdravia v priebehu minuloročného zimného obdobia boli v ovzduší namerané zvýšené hodnoty prachových častíc PM10. „Hodnoty priemernej dennej koncentrácie PM10 (50 µg/m3, ktorá sa nesmie prekročiť viac ako 35-krát za rok), boli opakovane prekračované vo viacerých lokalitách Slovenska, ako Prievidza, Handlová, Bystričany, Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Žilina, Martin, Ružomberok, Jelšava, Prešov, Košice. Vo viacerých lokalitách navyše dochádza aj k prekračovaniu tzv. informačného prahu 100 µg/m3 PM10, čo je podmienkou pre vyhlásenie upozornenia na smogovú situáciu.“
Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) každý rok zomiera v dôsledku znečistenia ovzdušia 7 miliónov ľudí. V Európskej únii dosiahol počet takýchto úmrtí 470 000, z toho 6 000 na Slovensku.
Úmrtnosť spôsobená znečistením ovzdušia predstavuje 50 % všetkých úmrtí súvisiacich s rakovinou (90 000 ročne). „Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod 10 µm (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú až do dolných dýchacích ciest a čiastočne môžu prenikať cez pľúcne mechúriky až do krvi. Akútne zdravotné účinky, ktoré prichádzajú do úvahy práve pri smogových situáciách, sa prejavujú vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla a vyvolávajú kašeľ a pocit tlaku na hrudi. Dráždenie slizníc horných dýchacích ciest spôsobuje ich silnejšie prekrvenie, čím sa vytvára priestor pre kolonizáciu vírusmi a baktériami a ich následné rozmnožovanie, ktoré môže spôsobiť akútny zápal dýchacích ciest. U alergikov môžu smogové situácie viesť k vyvolaniu astmatického záchvatu a u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu“, hovorí MUDr. Koppová.
K rizikovým skupinám patria hlavne malé deti, tehotné ženy, astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy a ľudia pracujúci vo vonkajšom prostredí.
Zdroj: Zimný smog má vážny vplyv na naše zdravie.
Úmrtnosť spôsobená znečistením ovzdušia predstavuje 50 % všetkých úmrtí súvisiacich s rakovinou (90 000 ročne). „Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod 10 µm (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú až do dolných dýchacích ciest a čiastočne môžu prenikať cez pľúcne mechúriky až do krvi. Akútne zdravotné účinky, ktoré prichádzajú do úvahy práve pri smogových situáciách, sa prejavujú vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla a vyvolávajú kašeľ a pocit tlaku na hrudi. Dráždenie slizníc horných dýchacích ciest spôsobuje ich silnejšie prekrvenie, čím sa vytvára priestor pre kolonizáciu vírusmi a baktériami a ich následné rozmnožovanie, ktoré môže spôsobiť akútny zápal dýchacích ciest. U alergikov môžu smogové situácie viesť k vyvolaniu astmatického záchvatu a u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu“, hovorí MUDr. Koppová.
K rizikovým skupinám patria hlavne malé deti, tehotné ženy, astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy a ľudia pracujúci vo vonkajšom prostredí.
Zdroj: Zimný smog má vážny vplyv na naše zdravie.